Pracujem ako redaktor internetového portálu ephoto.sk, ktorý sa zaoberá všetkým o fotografii a fototechnike. Mimo to sa venujem počítačovej grafike.

K fotografii som privoňal ešte za socializmu. Doma sme mali hľadáčikový fotoaparát východonemeckej produkcie Certo 35, na ktorom ma otec naučil podľa symbolov nastaviť zaostrovanie, čas a clonu, aj keď som im ako malý chlapec týmto pojmom nerozumel.

Môj prvý vlastný fotoaparát bol kuriózny „špiónsky“ model Kiev Vega 2 na 16 mm film, pravdu povediac, nič rozumného som s ním nenafotil.

Potom prišlo obdobie bez fotoaparátu ale zato usilovného štúdia. Kamarát mi daroval niekoľko ročníkov časopisu Fotografie, všetky čísla som prečítal do posledného písmenka a teoreticky som poznal takmer každý fotoaparát na trhu, aj keď som žiaden z nich nevidel na vlastné oči. Ale bola to veľmi dobrá príprava.

Na strednej škole som si kúpil známy fotoaparát Lomo LCA, vtedy o nejakej Lomománií a Lomografii nikto ani nechyroval. Ten sa pomerne rýchlo pokazil (Sdelano v CCCP). K potrebe vlastniť fotoaparát som sa dostal až po škole, keď som s priateľkou začal chodiť na dovolenky. Kúpil som vo vtedajšom Priore neznačkový plnoautomatický fotoaparát s motorovým prevíjaním a fixfocus objektívom. Podľa toho aj vyzerali fotografie, kompozične to nebolo zle, pretože som roky kreslil a kompozíciu som mal teda naštudovanú, ale expozične, farebne a hlavne ostrosťou boli fotografie podpriemerné.

Oprášil som svoje znalosti z časopisov, kníh a prospektov. Dospel som k záveru, že keď chcem mať proces snímania pod kontrolou, potrebujem zrkadlovku. V bazáre som si kúpil manuálnu Prakticu BMS so základným objektívom, neskôr som si dokúpil telezoom 70-210, blesk a statív. Až s týmto fotoaparátom som sa naučil pracovať so zaostrovaním, časom, clonou, filtrami. Mal som k nemu dokonca adaptér pre tvorbu stereoskopických záberov. Fotoaparát bol málo akčný a ja som po roku jeho používania začal poškuľovať po AF zrkadlovke. V tej dobe boli obchody s fotoaparátmi prázdne, nové fotoaparáty sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Pri jednej návšteve som však objavil používaný Canon EOS 100 s objektívom 28-80 USM za nekresťanskú cenu 16 000,- Sk (zarábal som necelých 3000,- Sk mesačne). Mal som ale niečo nasporené a tak som si ho kúpil. Mal som štastie, bol to fotoaparát strednej triedy, s dobrou ergonómiou a nadštandardnou funkčnou výbavou. V tom čase som začal pracovať ako počítačový grafik a zoznámil som sa s majiteľom jednej špecializovanej predajne fototechniky, s p. Podzimkom. Dohodli sme sa na vzájomnej spolupráci ohľadom propagácie a v roku 1995 ma požiadal, či by som ho na pár týždňov nezastúpil v predajni za pultom, keď bude odcestovaný. Postavil som sa teda načas za pul a predával fotoaparáty a príslušenstvo. Bola to cenná skúsenosť, pretože som pričuchol k rozmanitému sortimentu nových aj starších fotoaparátov. Mojim kolegom za pultom bol Viktor Musil, ktorého považujem za jedného z najlepších špecialistov na klasické fotoaparáty.

Mojim hlavným zamestnaním bola práca grafika v novinách, tam som sa dostal k spracovaniu digitálneho obrazu, vtedy sa fotografie skenovali. Pracoval som s prvými verziami Photoshopu, ozrejmil som si základné pojmy akými sú farebná hĺbka, rozlíšenie, DPI, JPG, TIFF atď. Dokonca som mal možnosť fotografovať jedným z prvých komerčne dostupných digitálnych fotoaparátov Logitech, ktorý fotografoval v rozlíšení 640x480 bodov, naviac čiernobielo.

V roku 2000 som nastúpil v fotoobchode natrvalo. V tom čase prebiehala digitalizácia fotografie a ja som mal možnosť využiť svoje znalosti so spracovaním digitálnej fotografie so znalosťami o fotoaparátoch a príslušenstve.

Canon EOS 100 som medzitým vymenil za fotoaparáty zn. Minolta. Tých som vystriedal niekoľko: Dynax 9xi, Dynax 700si, Dynax 7, Weathermatic, Autocord, XE-1, X700. Práca v obchode bola veľmi cennou skúsenosťou. Dostal som sa k najnovšej technike, ale aj k tej používanej. Za tie roky som mal v ruke takmer každý známy fotoaparát, či objektív, dokonca j nejaké raritné. Tým, že sme vykonávali servis, mal som prístup k informáciam o chybách fotoaparátov, kazovosti, spoľahlivosti a rád som si vypočul aj názory  servisných technikov. Užitočná bola spätná väzba od zákazníkov. Medzi nimi boli bežní užívatelia ale aj profesionálni fotografi. Oni v praxi preverovali možnosti fotoaparátov a objektívov, ich spoľahlivosť, či kvalitu.

Keď sa objavili prvé komerčne dostupné digitálne zrkadlovky, predal som všetko, do čoho sa dával film a kúpil som si Nikon D70 s objektívom 18-70, vtedy to bol najlepší prístroj v triede. No a u Nikonu som zostal. Postupne som D70 vymenil za D80 a neskôr za D300. Vystriedal som niekoľko objektívov a popritom aj kompaktných fotoaparátov.

Počas práce v predajni som sa naďalej venoval počítačovej grafike, ktorej sa venuje stále a tým si udržiavam prehľad o spracovaní digitálneho obrazu. Viackrát som bol oslovený, aby som napísal do rôznych časopisov alebo internetových portálov články o fotografovaní a fototechnike. Články som písal aj pre internetové stránky našej predajne.

V roku 2008 som začal byť aktívnejší na www.ephoto.sk, niektorí užívatelia ma poznali z predajne a žiadali ma o radu. Moju aktivitu si všimli v redakcii a bol som oslovený ohľadom spolupráce na vytváraní obsahu. Od roku 2009 som nastúpil v redakcii ephoto.sk na plný úväzok do funkcie redaktora. Vďaka niektorým užívateľom, ktorí ma začali volať na svoje akcie, fotím omnoho viac, ako kedykoľvek predtým. S potešením sledujem ich rast ale aj rast ostatných užívateľov, spolu s nimi a vďaka ním, rastiem aj ja.

Fotografujem pre vlastné potešenie, aj keď občas nafotím aj nejakú svadbu alebo produktovú fotografiu. Fotografujem takmer všetko, nepreferujem žiaden smer fotografie, chcem len zachytiť veci okolo seba. Nesnažím sa o umelecký prejav, skôr zachytávam realitu, do ktorej sa snažím vložiť trochu estetiky.